Názov: Vláda 4
Žáner: Dráma, Romantika, Dobrodustvo
Postavy: Myiu, Yurri, Tsuchimi, Tsuyu, Lavi, Aki, Lavi, Kanda....
veková hranica: +12
druh: kapitolové
Lavi dupal nohou, mal naštvaný výraz a vypadal ako keby zjedol celý strapec čili papričiek. "Lavi!" po pohľade na neho hneď vytriezvel. "Prečo namiesto hľadania, tu sedíš a popíjaš alkohol!" "Ale," "Žiadne ale, ale áno idem!"
Kanda sa zdvihol a namiesto toho aby sa mu pozrel do oči pozeral do zeme. Lavi vzdychne a jemne ho chytí za zápästie. "Kanda, čo sa to s tebou deje," šepne so starostlivým nádychom. "Nič!" tvrdo odsekne a vyrve sa mu. "Sakra je niečo s tebou!" saltom skočí pred neho a urobí varovný pohľad.
Po dlhom tichu Kanda ticho šepne: "Bojím sa." Lavi sa zatváril prekvapene a palcom mu zobral bradu a nadvihol. "A čoho sa bojíš?" spýta sa. "Našého vzťahu," šepne a v očiach sa mu zalesknú slzy. "Našého vzťahu? Takže ty," ľakne sa Lavi.
"Takže ja ťa strašne milujem! To je v tom! No ty mňa tak nie! A to bolí!" zavzlyká. Lavi sa nad neho nakloní a zatvári nebezpečnejšie: "Takže si myslíš že ťa milujem menej jak ty mňa?!" Kanda sa zľakne pustí slzy a jemne kývne. Lavi sa dotiahol a sklopil pohľad tak aby mu vlasy padli do očí a zabránili aby na ne videl. "Ak si to myslíš, tak máš v našom vzťahu pochybnosti. Musíme si dať prestávku," šepne.
"Ne Lavi! Ja," nedokončí, a ryšavec zmizne v smagargdovom ohni. Kanda sa hlasito rozplakal a všetko živé okolo neho začalo odumierať....
Kanda sa zdvihol a namiesto toho aby sa mu pozrel do oči pozeral do zeme. Lavi vzdychne a jemne ho chytí za zápästie. "Kanda, čo sa to s tebou deje," šepne so starostlivým nádychom. "Nič!" tvrdo odsekne a vyrve sa mu. "Sakra je niečo s tebou!" saltom skočí pred neho a urobí varovný pohľad.
Po dlhom tichu Kanda ticho šepne: "Bojím sa." Lavi sa zatváril prekvapene a palcom mu zobral bradu a nadvihol. "A čoho sa bojíš?" spýta sa. "Našého vzťahu," šepne a v očiach sa mu zalesknú slzy. "Našého vzťahu? Takže ty," ľakne sa Lavi.
"Takže ja ťa strašne milujem! To je v tom! No ty mňa tak nie! A to bolí!" zavzlyká. Lavi sa nad neho nakloní a zatvári nebezpečnejšie: "Takže si myslíš že ťa milujem menej jak ty mňa?!" Kanda sa zľakne pustí slzy a jemne kývne. Lavi sa dotiahol a sklopil pohľad tak aby mu vlasy padli do očí a zabránili aby na ne videl. "Ak si to myslíš, tak máš v našom vzťahu pochybnosti. Musíme si dať prestávku," šepne.
"Ne Lavi! Ja," nedokončí, a ryšavec zmizne v smagargdovom ohni. Kanda sa hlasito rozplakal a všetko živé okolo neho začalo odumierať....
Myiu vydesene pozerala na mŕtve teľo. Chcela začať panicky kričať, ale ako keby jej v tom niečo pránilo. Ako keby mala v hrdle mala hrbol. So slzami v očiach sa otočí na ženu v plášťi. Zavzlika niečo vo zmysle: "Prečo?". Žena si len dá dole kapucu a ukáže dlhe blonďavé vlasy zopnute z bokov dvoma zlatými stučkami. Na sebe mala žlé šaty, a slnko ktore stalo za jej hlavou jej robilo ako žiaru. "Aniel,"šepne.
Žena sa začne hlasito smiať a len dievčati postrapatí vlasy: "Žiadny Aniel. Ale Miwako." Myiu neodpovedala a pohladila ju po jemných vlasoch. Žena ju chvílu pozorovala až Myiu prešiel lahký elektrický šok a vlasy sa jej postavili dupkom. Myiu zavrtela hlavou a stisla jej vlasy.
v Tu chvílu sa žena zatvárila vydesene. Prešiel po chrbte ako mraz tak i teplo. Vlasy jej zmokli a nahle vysušil silný vietor až nakonec cítila že nou prešiel elektricky prud. Vydesene pozrie na malie dievčatko ktore sa tvárilo takisto prekvapene.
"Kde bývaš?" nakoniec sa spýta žena. "Neviem," sklopí pohľad Myiu. "Ako si sa sem dostala?" pokračuje v otázkach. "N-neviem!" zavzliká. "A ako sa voláš?" usmeje sa so nahou ju upokojiť. "Myiu," konečne odpovedala na nejaku otázku. "Dobre Myiu, pôjdeš so mnou dokým nezistíme odkiaľ si. Dobre?" Myiu slabo kívne.
Prehod cez seba plášť s kapucou a chytí jemne Myiu za zapästie. "Ideme!" šepne a rychlejšou chôdzou ju ťahala k jej domov. "S-spomalte! Prosím!" snažiac ju spomaliť len zrýchli. "Popohni! Musíme si pohnuť!" rozkáže žena. Myiu pustila zas slzy a kričala dalej: "Spomalte!"
Allen sedel opretý o strom a pozoroval Yurri. Jeho privreté oči chodili po jej ladnom tele. Sukňu mala vyhrnutú, tak ukazovali cele nohy so stehnami. Chcel sa jej dotknuť a pri tom sebe rozkazoval aby sa k nej nepribližil. Aby to nedopadlo jak pred chvílou. Prstami jemne prechádza po pere a stále myslel na ten okamžik. Prial by si to urobiť keď je hore. Ale aby pravdu povedal, bojí sa.
Yurri sa prevratila na bok a z boku ust jej tiekli sliny, Schulila sa viac po Allenov plášť a mrmlala zo sna: "Pizzu dva krát prosím. Ano. Ako vždy bez hub," zamrmle a prevrati sa zpäť. Allen zaklipká prekvapene očami. "Pisca?" dokonca to ani nedokaže poriadne vysloviť, a nie ešte vedieť čo to je.
Zrazu Yurri otvorí oči a prudko sa posadí. Zleze z nej plášť a objime sa. Zaz je jej zima. "Sakra. Eh? Kde to som?" obzrie sa a pozrie na Allena so spokojným úsmevom že už je hore. "Allen? Čo tu robíš?" spýta sa prekvapene a pozrie na jeho plášť na jej kolenách: "A čo robí na mne tvuj plášť?" "Moc dlhe vysvetlovanie," zamumla a doštvera sa k nej.
"Si v poriadku?" spýta sa starostlivo, a zas cez nu prehodi poriadne jeho plášť aby nepremrzla. "A-ale ty," nedopovie a Allen jej skočí do reči. "Neboj je mi teplo," v skutočnosti okolo seba len udržiaval teplý vzduch. "A Myiu, našla sa?" spýta sa rázne. Allen sklopí pohľad a zavrtí hlavou.
Dievča zavzlika a začne nadávať: "Je to Kandova chyba! Len jeho! Určite padla z utesku ktrých tu je miliony alebo niekde v lese zabludiľa a zamrzla!" "K-kľud!" zleze belovlasemu chlapcovi po boku biela kvapka. "Bojim sa o ňu," potiahne soplom a rozplače sa. "Tipycké baby," zavrtí hlavou Allen.
Položí jej ruku na plece a vzdychne: "Ona sa najde." Yurri neodpovedala len vyskočila z pod plášť na neho a silno ho objala. "Allen," zavzlika. "Ano?" zamumla a jednu ruku jej zaryje do vlasou a druhu položí na chrbát. Yurri si oprela hlavu o jeho plece a neodpovedala. Len inhalovala jeho vôňu a teplo. Je rada, že je nim. I pres to že ma o Myiu strach cíti sa u neho šťastna.
Miwako zatiahla Myiu o chalupky obklopenu lúčnymi kvetmi. Myiu ešte vydýchavala a utierala dotrhaním rukávom slzy. Žena ju pozorovala bez slova. Padne na zadok a objimula sa. Spomenula si na Yurri, chcela byť u nej a chce aby ju utešovala, Laviho, ktorý mál ten milý spokojný usmav a vždy si ju zastal. Kanda u ktoreho sa narmane bavila hlavne po ranu na jeho učese. A Aki. Pekný ale úchylný. Vždycky sa jej páčilo jeho hlboký pohľad.
Možno sa jej to znásilnenie nepáčilo ale páčil sa jej jeho jemný dotik. Jeho vôňa. Chcela počuť znova jeho hlas a hlasitý smiech. Silno sa rozplače a hlavu sklaňala k pokrčeným kolenám. Žena si klakne oproti nej a zvedavo si ju obzrie:
"Čo sa deje?"
"Chem ich späť!"
"Koho."
"Ich!"
"Koho ich?"
"No ich!" Rzoplače sa viac a Miwako na ňu nechapačno pozerala.
Bol večer. Aki celí čas sedel na parapete a pozoroval cestu. Dúfal že Myiu najdu. Ostala mu iba nádej. Ktorá vždy umiera posledná. Veril že je to stihne povedať. To, čo k nej cíti. Chcel videť jej nechapačný roztomilý pohľad. Jej tenký zvučný hlas a velké čokoládove oči.
Zazu uvidel na ceste sa rysovať jednu postavu. Zaostril modré oči. Nie. Ta osoba ešte niesla nejaku osobu. Dufal že to bude niekto kto nesie Myiu. Oči sa mu rozžiarili keď sa mu zrazu naskitol sklamaný pohľad.
Bol to Allen. V náruči niesol ospalu a premrznutú Yurri ktorá sa tlačila k jeho hrudi. Aki sa na nich usmeje falošným úsmevom a sklopí zpäť pohľad. Allen mu opetuje usmev a ďalej len pozoroval Yurri ktorej už klipkali oči. Položí ju jej do postele a prehodí cez ňu deku. Usmeje sa a nkloní sa nad ňu s otázkou: "Chceš čaj?"
Yurri zavrtí hlavou že pre nesuhlas. Allen sa odtiahne a posledný krát ju jemne pohladí po vlasoch. "Dobru noc," ašeptá a zhasne jej tam a zavrie za sebou dvere, Podíde do kuchyne a začal robyť čaj.
Zrazu sa prudko otvorili dvere a v noch stal Kanda. Vypadal stále zdrtene. Oči mal opuchnuté od plaču a vlasy strapaté. Tico vzlikal. Nik si nikoho nevšimal. Každy mal svoje problemi. Postavil sa oproti dverí a čakal na Laviho. Chce ho ako príde objímuť, ako keby sa nič nestalo. Chcel od neo počuť že to bol len vtip. No nestalo sa tak.
Keď Lavi vošiel tiež domov, Kanda hodí usmev a chcel skočiť po nom no Lavi ho bez slova velkým oblukom bojíde. "Lavi," šepne ticho a hlasito sa rozplače. Lavi ho očividne ignoroval. Vošiel do izby a buchol za sebou.
Kvalitní prace :)) musím říct že s emi to libí
Tenhle komentář se bude psát špatně kvůli tomu že budu muset jenom chválit *poškrábe se na hlavě*
Musím říct že ten začátek se mi moc nelíbil :( protože sem nepochopil proč se Lavi naštval(jestli se naštval kvůli tomu že ho Kanda miluje tak si Myiu budeme muset promluvit)zbytek nepotřebuje komentáře :)