Názov: Vláda 4
Žáner: Dráma, Romantika, Dobrodustvo
Postavy: Myiu, Yurri, Tsuchimi, Tsuyu, Lavi, Aki, Lavi, Kanda....
veková hranica: +12
druh: kapitolové
Bol večer a mesiac jasne v splne svietil na oblohe medzi hviezdami. Ale i tak, jeho svetlo bolo slabé aby prerazilo koruny stromov, a v lese bola tmavá tma, kde ste ledva dovideli na špičku nosa.
Myiu sedela na parapete a pozorovala okolo. Hlavu mala pritisnutú na sklo, a ruky mala po bokoch. Aki páve šiel na balkón za chalanmi ale zastavil sa u Myiu: "Na čo tak hladíš?" "Čakám dokým príde rozum." Rázne odpovie. Aki ju bachol s fľaškou od saké: "Ale ty ju neuvidíš! Je možné že sa už nevráti. Je to nehmotná vec! Chápeš?" zavrčí. Myiu na neho nechápavo zaklipkala očami.
Aki to vzdal, a šiel radšej za chalanmi. Tam sa Kanda a Lavi cukrovali, okolo nich ležali prázdne fľašky a Allen sedel na zemi, hral sa s prázdnou fľaškou a sťažoval sa že ho Yurri nechce, že nie je pre ňu dosť dobrý a pri tom pustil niagary. "To je pravý blázinec," vzdychne Aki a dopije fľašku.
Dievčina v nádherných čiernych šatách, s modrými vlasmi, zopnuté do dvoch vrkočov, jemné črty, jasné modré oči. Krása sama o sebe. Behala, po veľkej miestnosti. Sama. Okolo bola len tma. Jediným zdrojom svetla bol mesiac a hviezdy. Pri tom si spievala, tak falošne, až to znelo nádherne.
Po líci jej pri tom stekali slzy, a sem tam vzlykla. "Tsuchimi! Večera!" ozve sa hlasný dutý hlas. Neodpovedala. Len sa rozbehla k dverám, a splynula s tmou....
Myiu sedela na Akiho posteli. Skôr sa v ňom krčila. Mesiac je osvetľoval len lesklé čokoládové oči. Vypadali smutné, nespokojné spolu so strachom.
Dvere sa prudko otvorili a v nich stál Aki. Nos mal červený nádych a opitý pohľad. "Aki," zamrmle ticho, no Aki jej hlasne odvetí: "Ticho! Nikto ti nedovolil hovoriť!" Myiu sa skrčila a prudko zatvorila oči. Podíde k nej, a pri tom sa mu podlamovali nohy. Sadol na posteľ a obzrel si Myiu so slovami: "Si malá, ale to zvládneš."
Dievčina pootvorí nechápavo oči. Chytil za ju za zápästie, a stiahne k sebe. Chytí jej ramienka tielka a pomaly ich zosunie dole. Jemne ju pobozkal na krk. Myiu z neho cítila alkohol. Bála sa. Nemohla a podľahla znova slzám. "P-Prestaň," vykoktala zo seba. "Neboj, Bude sa ti to páčiť," odsekne Aki, a stiahne jej tielko. Pozeral sa na jej nahé odhalené teľo. Myiu sa po posunie k rohu a objíme si kolena. "N-nie!" bránila sa, ale márne.
Aki bol silnejší. Myiu začala hlasno kričať, no Aki ju umlčal bozkom. Bohužiaľ, Yurri, jediná d Myiu ktorá nebola opitá vtrhla do ich izby. Keď to uvidela, siahla po fľaške a hodí ho na Akiho, ktorého to trafí do hlavy. "Samí uchýľ!" zavrčí a podíde plačúcej Myiu. Zhodí omdletého Akiho na zem, a oblečie Myiu do tielka.
"Poď radšej spať somňou do Allenovej izby, Allen zaspal na balkóne," usmeje sa. Myiu stiahne sebou deku keď zoskočí a stisne Yurri ruku.
Myiu ležala na pohovke a Yurri na posteli. Pozorovala strop, i keď to vypadalo ako keby spala. Čiernovlasé dievčatko už v snoch jemne oddychovalo. Yurri rozmýšľala či ma radšej utiecť s Myiu. Ale nechce zas porušiť sľub. Ale tu skôr či neskôr sa Myiu stane niečo vážne.
Bolo ráno. Lavi s kruhmi pod očami miešal polievku a zíval. Kanda spal na stoličke, a pri tom objímal mugen. Allen sa rozprával s fľaškou, Aki ešte spal, Yurri poháňala Laviho že už je hladná. Myiu len sedela v rohu a objímala ako obvykle kolena. Dúfala že sa Aki neskoro zobudí. Naozaj sa ho bála...
No šťastie jej neprialo. Dvere sa otvorili a v nich stál Aki. Držal si hlavu, kde mal veľkú modrinu od Yurrinej rany. I keď bol pod plivom alkoholu, dobre si na včerajšok pamätal. Yurri mu opätovala naštvaný pohľad a hlavou naznačila aby sa pozrel na Myiu.
Otočí sa pozrie na ňu. Triasla sa jak osika. Nepáčil sa mu jej smutný pohľad. Snažiac sa ju ignorovať odvrátil hlavu a sadol si za stôl. Yurri dostala nervy. Postavila sa a podišla k nemu. Hodila mu silnú facku a zakričala: "Takže tebe je to osobne jedno keď si ju skoro znásilnil čo? Tebe je dobre robiť zle iným? Máš z toho dobrý pocit?! Hn?! Pozri sa na ňu! Nielen že stratila pamäť ale dokonca ničíš i jej psychiku! Idiot!" Aki sa ani na ňu nepozrel. Pozeral do taniera na svoj odraz. Zakusol sa do spodnej pery, a postavil sa, podišiel k dverám von, otvoril ich, vyšiel von a silno za sebou zabuchol.
Všetci na Yurri vyjavene pozerali. Dokonca i Kanda. Potom pozreli na Myiu. "Je to pravda?" ticho sa spýta Lavi. Yurri sa zaleskli v očiach slzy, a len prikývla na jeho otázku....
Vysoká staršia dáma, ale s mladými črtami sedela na tróne. Červené šaty, dlhé ryšavé vlasy jej padali na plecia. Prižmúrený pohľad, ktorý nemal zľutovania nad nikým. "Mami?" ozve sa Tsuchimi a obzrie na Tsuyu. "Na čo čakáme?" Netrvalo dlho a prišla jej rázna odpoveď. "Na noc dcéra moja, keď mesiac vylezie a osvieti nám cestu do tmy, do tmy ktorá čoskoro pohltí svet," zavrie oči, a v tej chvíli zhasli sviečky.
"Mami, bojím sa. Nepáči sa mi temnota."
"Dcéra moja, nič ako dobro, láska, pravda neexistuje. Vo svete vládne zlo, krv, klamstvá... nič viac...nič menej..."