close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

...Vláda 4....

2. července 2008 v 20:28 |  príbehy
Názov: Vláda 4
Žáner: Dráma, Romantika, Dobrodustvo
Postavy: Myiu, Yurri, Tsuchimi, Tsuyu, Lavi, Aki, Lavi, Kanda....
veková hranica: +12
druh: kapitolové

Myiu sa ťarbavo ťahala lesom s Yurri po boku. Lial s nej pot ako z krhle, a Yurri šla ako keby práve vyrazili.
"Hej! Trocha života do toho umierania!" okríkne ju a Myiu na ňu pozrie ako na ducha.
"Ak ma odtiahneš kluďne," uškrnie sa.
Myiu bolo na svoj vek menšie dievča, ale to jej dávalo na roztomilosti. Dlhé čierne vlnité vlasy, ktoré držala bila čelenka. Oči mali šedé sfarbenie až do biela.
Yurri mala zas ryšavé vlasy, ktoré jej padali až na plecia. Oči farby neba, a strašne roztomilí úsmev, s ktorým už nie málo chalanov navnadila.
"Keby si bola ľahšia tak možno. Tak poď a konečne sa vyštveraj mena ten vrchol! Schudneš!" zvýši hlas ryšavé dievča.
Druhá dievčina pobehne a mrmle pár najvyberanejších nadávok popod nos. Dlhú chvíľu ticha preruší čiernovlasé dievča: "Kedy tam budeme?" "Keď tam budeme," príde jej rázna odpoveď. "To už nemôžem ani nadviazať konverzáciu?" vytkne jej to Myiu. Yurri mlčala. Ako vždy keď prišlo v dialógu k ťažkej situácii.
Netrvalo dlho a stáli na vrcholku hory. "Krása," usmeje sa Yurri. "Hai," súhlasy s ňou a roztiahne ruky. Silný vietor jej vrážal na chrbát, až prestala držať rovnováhu.
"E-Eh," Začne kmitať rukami, no skôr než spadne ju chytí Yurri za zapestie: "To ťa tu mám asi za trest." Myiu sklopí smutne pohľad. Modrooké dievča a natiahne k nej ruku aby jej postrapatila vlasy, no v tej chvíli sa prelomí pôda pod nohami.
Myiu sa ešte snažila chytiť kúska zeme, na buchne si hlavu o skalný previs a omdlie. Yurri sa nohami odrazila ďalej od skaly a padala dole do jazera. Pozerala, ako Myiine teľo plávalo na hladine.
Padajúca dievčina sa schúli do klbka, so snahou si zakryť zraniteľné miesta. Za chvíľu bolo počuť šplechnutie vody. Vyprsknutá voda sa rozletela okolo a padla na tvár Myiu s jemnými črtami. I tak nereagovala známky života.
Yurri vystrčí hlavu nad hladinu a lapá po dychu. Teraz mokré ryšavé vlasy jej padali do tváre a ničili zorné pole. "Myiu! Myiu!" kričala z plných pľúc, ale odpoveď nikde. Zrazu uvidela Myiine telo.
Neváhala a začala plávať k nej. Drapne ju za nohu a plávala k brehu. Za chvíľu sa s ňou ocitla na kamennom brehu. Myiu položí jemne na kamene a pozrie na ňu zamyslene. "Ako znel ten prvý kurz pomoci?" lapala v mysli. (do v tedy i zgebnem =_=").
Yurri zabralo myslenie štvrť hodinu, ale i tak na nič neprišla. Ani nemusela. Započula zrazu chrapľaví kašeľ. Otočí na ňu zamyslený pohľad, a všimla si ako sa snažila sadnúť. Chytí ju za ruku a potiahne, aby jej pomohla. "Kde to som?" obzrie sa neorientovane šedo oké dievča. Yurri s ňou tiež.
Až teraz si všimla že hory sú preč. Sedeli na kamenej pláži rozsiahleho mora. Z druhej strany sa vynímali palmové stromy so sýto zelenou trávou. "Neviem." Mykne taktiež v šoku ryšavé dievča. " A kto si ty?" ukáže Myiu prstom na Yurri.
Zdesí sa a pozrie na svoju priateľku. "Ja?! Ja som Yurri! Y-u-r-r-i!" vyhláskuje. "Yuri?" zdesí sa Myiu, "To aby som sa držala ďalej." "Yuri?" naštve sa, lebo toto vždycky neznášala. Tvár jej očervenala od hnevu, a z uší sa jej začalo pariť. "Nejedli ste náhodou čili papričky paní?" spýta sa, keď si všimne tváre. "Nie!" odsekne, a otočí sa jej chrbtom.
Myiu sa pozrela na svoje ruky: "A vlastne, kto som ja?" Yurri na ňu prekvapene pozrie.
"No predsa Myiu. Triedna naivka!"
"Čo je to naivka?"
"Hej ty si stratila pamäť!"
"Tak ju poďme najisť nie?"
Yurri sa praští do čela a zdesene pozrie na Myiu. Zrazu bolo počuť zvuk kolies. Otočia sa a uvidia ryšavého chlapca, ako ťahá vozík s jedlom a pár knihami. "Jé Ahoj! Poď nám pomôcť hľadať moju pamäť!" rozbehne sa za ním Myiu. "Kyaaaa!" zdesí sa Yurri a chytí ju za límec a stiahne k sebe. No už bolo neskoro. Ryšavý chlapec si ich všimol a pozeral na ne ako na idiotov. "Nevšímaj si nás!" nahodí trápny úsmev a zamáva mu. Nepočúvol ju a podíde k ním. "Vy neiste odtiaľto... že áno?" spýta sa zvedavým hlasom.
"Súdiš podľa oblečenia, alebo vydeseného pohľadu?" nahodí tupý pohľad a držala stále Myiu za límec ktorá sa chcela vydrapnúť. Muž neodpovedal na otázku a obzrie sa na Myiu: "Čo je jej?"
"Len stratila pamäť." Mávne nad tím rukou. No ryšavému to očividne nebolo jedno: "Máte kde spať?" "Ano ak trafíme domov." Vzdychne dievčina. "A kde bývate?" pokračoval v otázkach. "V Česko-slovensku!" pyšne zo seba vyhrnie. Muž sa zatvári neveriacky a dodá: "Určite je to ďaleko. Nechcete sa u mňa doma zohriať? Bývam ešte spár priateľmi.
Myiu hneď prikývla a riekne: "A máte i nejaké pamäte?" Po tej otázke jej Yurri šupla facku, a radšej už mlčala...
Netrvalo dlho a stáli oproti dreveničke. Myiu sukničkársky zapískala, a Yurri zažmurkala očami: "Koľko vás je?" Lavi, ako sa im po ceste predstavil jej odpovie: "Ja a ďalší traja." Yurri kývne a preglgne. Mala z toho blbý pocit. Prečo nepočúvla Myiu a radšej nešli na detský vláčik? Vyčítala si to.
Lavi otvorí dvere a zastihne 3 chalanov hrať karty. "Full house!" zasmeje sa jeden a prevráti rad kariet. Uškrnie sa a pohrabe v dlhých bledomodrých kartách. Jeho červené oči pozerali na menšieho bielovlasého chlapca, ktorý urazene nafučal tvár, a čiernovlasého, s vlasmi zopnutými do dlhého copu, komu to bolo očividne jedno.
"Nemá niekto pamäť?" skríkne Myiu a všetci na ňu pozrú ako na blázna. "To dopadne.." vzdychne ustarostene Yurri.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama